Gloxínia vznešená, Siningia okrasná, (Sinningia speciosa), (Gesneriaceae – gesneriovité)
Charakteristika
Gloxínia je obľúbená hľuzovitá izbová rastlina. Má veľké tmavozelené, vajcovité, jemne chlpaté listy s nápadnou žilnatinou. Rastú v protistojných pároch na krátkej stonke. Kvety sú tiež veľké, zamatové a sýtosfarbené, stoja vo zväzkoch nad listovou ružicou. Dosahujú až 8 cm šírku. Pestujú sa červené, biele, ružové, fialové hybridy, alebo s bielymi okrajmi či dvojfarebné. Niektoré kultivary môžu mať korunné lístky husto bodkované alebo škvrnité. Gloxínie dorastajú do výšky a šírky 25 cm. V prvom roku má rastlina iba niekoľko kvetov, ale v ďalších rokoch sa ich počet zväčšuje na desiatky. V predaji sa gloxínie objavujú v jarných aj jesenných mesiacoch.
Rastlina pochádza z Brazílie.
Meno Siningia nesie po botanikovi Wilhelmovi Sinningovi, ktorý sa významným dielom podieľal na šľachtiteľských prácach a vzniku mnohých hybridov. Pomenovanie Gloxínia zase rastlina dostala po botanikovi Benjaminovi Petrovi Gloxinovi.
Rozmnožovanie
Gloxíniu množíme zo semena, delením hľuzy alebo pomocou listových odrezkov, ktoré odoberieme zo zdravej rastliny. Odrezky necháme zakoreniť v nádobe s vodou, podobne ako pri africkej fialke. Keď sa na odrezkoch vytvoria korene, zasadíme ich do črepníkov, v ktorých udržujeme mierne vlhký substrát. Výber zaujímavých kvetináčov môžete nájsť napríklad tu.
Po pár týždňoch vyrastie nová rastlina alebo sa v zemi vytvorí nová hľuza, ktorá bude po prezimovaní pokračovať v raste ako nová rastlina. Mladé životaschopné hľuzy mávajú veľkosť od 1 cm v priemere.
Ako pestovať gloxíniu
Umiestnenie
Rastlinu je vhodné pestovať na jasnom, filtrovanom svetle, nie však na priamom slnku. Znesie aj polotieň, nie však celodenný tieň. Vyhovuje jej vyššia vzdušná vlhkosť. Odporúča sa postaviť kvetináč na misku naplnenú zvlhčovacími kamienkami. Vhodná je normálna izbová teplota v rozsahu 18 až 24°C. Nevystavujte rastlinu prievanu ani veľkým výkyvom teplôt.
Zemina
Odporúča sa ľahšia, rašelinová zemina alebo substrát na pestovanie izbových rastlín. Ideálna zemina je tvorená rašelinou, listovkou a pieskom. Na spodok črepníka nezabudnite vždy umiestniť drenážnu vrstvu.
Zálievka
Substrát udržujte stále vlhký, ale nie premočený. Rastlinu zalievajte zospodu do misky, v ktorej stojí kvetináč. Vodu v miske nechajte „vypiť“ a až po kratšej dobe ju opäť doplňte. Pri zalievaní zhora postupujte tak, aby ste nezmáčali rastline listy ani kvety. Voda tiež nesmie stáť v prehnutej hornej časti hľuzy, hrozila by hniloba. Voda má byť izbovej teploty.
Kvitnutie
Gloxínia kvitne v lete.
Hnojenie
Počas vegetačného obdobia a počas kvitnutia sa odporúča vyživovať rastlinu plným štandardným tekutým hnojivom každé 2 týždne.
Škodcovia a choroby
Na odumierajúcich kvetoch a listoch sa môže vyskytnúť pleseň šedá (botrytída). Všetky odumreté a poškodené časti rastliny odstraňujte. Gloxínie môžu napadnúť vošky, molice, roztoče. Stáva sa to hlavne pri nevhodných pestovateľských podmienkach alebo pri pestovaní v exteriéri.
Prezimovanie a výsadba hľúz
Gloxínie sa väčšinou pestujú ako jednoročné rastliny, ich hľuzy však možno prezimovať a na jar opäť vysadiť. Keď rastlina na jeseň dokvitne a nemá už ďalšie puky, obmedzíme jej zálievku, až kým listy neodumrú. Po dokvitnutí môžeme listy nad hľuzou zrezať a dať zakoreniť, aby sme si rastlinu rozmnožili.
Hľuzu necháme počas zimy v kvetináči v suchom substráte. Nepolievame ju. Ideálna teplota prezimovania je 10 °C. Na jar hľuzu presadíme do väčšieho kvetináča a čerstvej zeminy, preliačenou stranou nahor. Správne prezimovaná hľuza je tvrdá a pevná. Hľuzu sadíme do zeme len plytko, do úrovne povrchu substrátu. Zalievame mierne, pokým nezačne rásť.
V treťom roku môže hľuza dorásť až do 10 cm. Podľa toho volíme aj dostatočne veľký kvetináč. Po vysadení hľuzy by rastlina mala zakvitnúť za 5 mesiacov.
Chyby pri pestovaní
Nedostatok vlahy sa u gloxínie prejavuje stáčaním listov.
Príliš veľká vzdušná vlhkosť alebo chladné a vlhké stanovište sa prejavujú žltnutím listov až zahnívaním rastliny.
Púčiky kvetov opadávajú pred rozkvitnutím vtedy, keď je rastlina vystavená prudkým zmenám teplôt, alebo suchému vzduchu.
