Ježibaba, (Echinops), (Asteraceae – astrovité), cz: Bělotrn, en: Globe thistle
Charakteristika
Ježibaba je nenáročná statná trvalka pôvodom zo stepných a polopúštných oblastí južnej Európy a Ázie. Má asi 1 m vysokú priamu stonku, ktorá je jednoduchá, alebo len slabo rozvetvená. Pri zemi vytvára ružicu pomerne veľkých prízemných hlboko členitých rôznotvarých listov podobných púpave, na stonke rastú menšie, sediace až objímavé stonkové listy. Šedo zelené, prípadne do bordovohneda sfarbené listy sú chlpaté, rovnako ako stonka. Listové úkrojky sú špicaté a na koncoch zakončené ostňami.
Kvety sa tvoria na koncoch stoniek v guľovitých, bodliakom podobných súkvetiach, ktoré majú priemer cca 5 cm. Tvorené sú veľkým počtom pravidelne zoskupených jednokvetých úborov dlhých asi 2 cm. Kvety kvitnú modrými až fialovo modrými farbami a pestujú sa aj biele kultivary. Plody sú chlpaté valcovité nažky, ktoré do okolia rozširuje vietor.
Rastlina získala svoje pomenovanie vďaka pichľavému vzhľadu, latinský názov Echinops znamená kvety pripomínajúce ježka. Podobný názov má napríklad aj Echinacea, s ktorou sa mimochodom ježibaba zvykne vysádzať do spoločných záhonov.
Druhy
V záhradách aj v prírode sa objavuje sa vo viacerých druhoch a poddruhoch. Rod Echinops je celkovo variabilný a pomerne obtiažne taxonomicky vymedziteľný.
Ježibaba banátská (Echinops bannaticus), ako názov napovedá, pochádza z Banátu, čo je oblasť juhovýchodnej Európy, ktorá bola rozdelená medzi Rumunsko, Maďarsko a Srbsko. Tu rastú pôvodné druhy tejto rastliny.
Ježibaba modrá/belasá (Echinops ritro) je pomerne variabilná a má viacero poddruhov, vo voľnej prírode sa vyskytuje od Pyrenejského polostrova až po Palestínu.
Ježibaba guľatohlavá (Echinops sphaerocephalus) má pravdepodobne najväčšie súkvetné hlávky.
Rozmnožovanie
Ježibabu si vypestujete zo semien. Vysejte ich v marci alebo apríli do pareniska, fóliovníka, alebo do nádoby na parapete. Pareniská a fóliovníky a všeličo iné si vyberiete tu. Predpestované silné rastlinky si následne v lete môžete presadiť priamo na záhon. Rastlina kvitne až v druhom roku. Ak by sa predsa len objavili kvetné puky v jeseni prvého roku, odporúča sa ich odstrániť. Je lepšie, ak rastlina nasmeruje svoju energiu do budovania silnej koreňovej sústavy, aby zvládla bez problémov prichádzajúcu zimu. Zakladanie kvetov by ju zbytočne oslabilo.
Delenie trsov alebo rozdeľovanie koreňov rastlín nebýva úspešné a neodporúča sa ani presádzanie ježibaby.
Ako pestovať ježibabu
Umiestnenie
Ježibabe sa dobre darí na slnečnom teplom mieste, ideálne na plnom slnku. Pestovateľské pomôcky a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Zemina
Toleruje širokú škálu pôd, vrátane chudobných a suchých, pokiaľ sú dobre priepustné. Vyhnite sa bohatým pôdam.
Zálievka
Dobre znáša sucho aj prísušky.
Kvitnutie
Kvitne v lete druhým rokom, v júli až do konca septembra. Po odkvitnutí zrežte kvetné stonky, aby ste podporili ďalšie jesenné kvitnutie.
Choroby a škodcovia
Ježibabu poškodzuje múčnatka, prípadne pleseň šedá a to hlavne vtedy, keď je pestovaná v nevhodných podmienkach. Zo škodcov ju môžu napadnúť vošky alebo háďatká.
Ďalšie odporúčania
V záhonoch ju vidieť v kombinácii s perovskiami, gaurami, echinaceami, šalviami, či kocúrnikmi, prípadne ďalšími slnko obľubujúcimi kvitnúcimi rastlinami. Ježibabine guľaté kvetinové hlávky sa vynímajú v lete ponad nižšími druhmi rovnako elegantne ako hlavy okrasného cesnaku na jar. Do záhrady vábi užitočný hmyz a motýle. Vysádzajte ju v riedkom spone, roztratenú v zadných radoch trvalkového záhona, aby svojím vzrastom nezatienila ostatné rastliny.
Pri jesennej výsadbe okolo rastliny vysteľte lístie alebo čečinu a tak ju chráňte pred prvou zimou. Nadzemnú časť rastliny môžete na jeseň zostrihať, alebo ponechať a odstrániť ju až skoro na jar. Počas zimy, pokrytá ľadovou či snehovou krustou bude pôsobiť dekoratívne.
Ak budete pestovať ježibabu v bohatej úrodnej pôde, môže sa stať, že rastlina vyženie vyššie stonky a bude vyžadovať podopretie. Oporu pre rastliny nájdete tu.
