Kostihoj lekársky, ľud: čierny koreň, (Symphytum officinale), (Boraginaceae – borákovité), cz: Kostival lékařský, en: Comfrey
Charakteristika
Kostihoj lekársky je trváca bylina so zvislým, viachlavovým, repovitým, čiernym koreňom dlhým minimálne 30 cm. Na štvorhrannej, dutej a drsnej stonke vyrastajú striedavé a tiež drsné a hrubé listy. Majú podlhovasto kopijovitý tvar, čepele sú končisté, drsne chĺpkaté a na rube výraznejšie žilnaté. Spodné listy sú mohutnejšie, zbiehavé a hustejšie ako listy vyššie na stonke.
V pazuchách horných listov na konci stonky rastú dvojzávinky ružovo purpurových kvetov. Korunné lístky sú päťpočetné a zrastené do rúrky. V zriedkavejších prípadoch býva farba kvetov aj modrofialová, žltobiela alebo čisto biela. Plody sú šikmo vajcovité, sivohnedé tvrdky, tvoriace sa po 4. Rastlina kvitne od mája do septembra a dorastá do výšky 50 -100 cm.
Ako názov napovedá, rastlina patrí medzi liečivé rastliny s hojivým účinkom na kosti, šľachy aj tkanivá. Viac informácii o jeho využití sa dočítate v príslušnej kapitole.
Rozmnožovanie
Kostihoj sa rozmnožuje semenami (spomínané tvrdky), ktoré si môžete vysiať aj v záhrade. Vo voľnej prírode (ale aj v záhrade) ich roznášajú do okolia mravce. Efektívne je tiež množenie delením, keď si predelíte staršiu rastlinu na dve časti a tie potom samostatne vysadíte. Dajte pozor, aby každá časť mala dostatočný koreňový systém. Novej rastline doprajte dostatok vlahy a živín v pôde a svetlé stanovište. Pomôcky, doplnky aj všeličo iné do vašej záhrady si vyberiete tu.
Výskyt
Kostihoj lekársky je tzv. močiarny druh, ktorý znesie dlhšie vyschnutie aj občasné zamokrenie. Vyskytuje sa na pôdach s vyššou hladinou spodnej vody, striedavo mokrých, slabo kyslých až neutrálnych a na živiny a bázy bohatých. Vyhovujú mu aj menej prevzdušnené, štrkovité, piesočnaté, čisto hlinité až ílovité pôdy. Rozšírený je na mokrých lúkach, v lužných lesoch, pozdĺž potokov a rybníkov a rastie aj v priekopách.
Zber
Z rastliny sa využíva najviac koreň (Radix symphyti), ktorý sa zbiera na jar pred začiatkom vegetácie alebo v jeseni (september, október). Koreň býva hlboký a krehký, preto jeho vykopávanie nie je úplne jednoduché. Keď sa vám to podarí, zbavte ho zelených častí, dobre ho umyte, hrubšie kúsky rozrežte a hneď ho sušte na slnku alebo v sušičke pri maximálnej teplote 45 °C. Sušiť treba rýchlo, lebo pri pomalom sušení koreň zvnútra sčernie a znehodnotí sa. Droga je bez pachu, má zvieravú a horkastú chuť. Na priereze musí byť biela. Sušičky na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín nájdete tu.
Z rastliny sa môžu použiť aj vňať a listy.
Využitie
Kostihoj lekársky obsahuje alantoín, alkaloidy (konsolidín, liziokarpín, cynoglozín), triesloviny, slizovité látky, živice, éterický olej, organické kyseliny, silice a škroby. Konkrétne alantoín je dusíkatá organická látka na báze močoviny, ktorá má výrazné regeneračné účinky na tkanivá aj kosti a tieto účinky sa využívajú v kozmetike aj liečiteľstve.
Droga sa používa takmer výlučne zvonka vo forme obkladov, mastí, náplastí, odvarov a kúpeľov. Priaznivé účinky má pri liečbe zlomenín, pri zápaloch svalov, zle sa hojacich ranách, opuchoch aj vyvrtnutí. Ako kloktadlo sa používa na tlmenie bolesti zubov a paradentózu a býva tiež súčasťou niektorých zubných pást. Neodporúča sa jeho vnútorné použitie, pretože prítomné alkaloidy poškodzujú pečeň a sú karcinogénne a mutagénne. Vonkajšie použitie je bezpečné. Regeneračné účinky kostihoja využívajú športovci aj turisti na uľavenie kĺbom či svalom po nadmernej fyzickej záťaži. Dokáže tiež tíšiť bolesť a je dobrý aj na popáleniny a omrzliny.
Listy kostihoja sa používajú ako obklady, alebo súčasť bylinných sedacích kúpeľov pri reumatických bolestiach, dne, bolestiach kostí, pri poruchách prekrvenia v nohách, pri kŕčových žilách, vredových ochoreniach, ekzémoch aj na doliečovanie kostných zlomenín. Na liečivý zábal kĺbov môžete použiť aj čerstvé nastrúhané korene či roztlčené listy.
