Lieska obyčajná, (Corylus avellana), (Corylaceae – lieskovité), cz: Líska obecná, en: Common hazel
Charakteristika
Lieska obyčajná je robustný ker dorastajúci do výšky 5 – 8 metrov. Má nepravidelnú korunu tvorenú dlhými priamymi hnedými ohybnými konármi. Hnedá kôra neskôr sivne, pozdĺžne puká a okrajmi odstáva od kmeňa. Listy sú striedavé, oválne až okrúhle, výrazne hrotité, žilnaté a drsné.
Lieska je jednodomá rastlina, to znamená že má samostatné samčie aj samostatné samičie kvety, ktoré sa tvoria na jednej rastline. Samčie kvety sú tyčinkové, sú to tzv. jahňady, ktoré sú jedným zo symbolov jari. Zakladajú sa už v predchádzajúcom vegetačnom období. V čase kvitnutia sú cca 7 cm dlhé a 0,5 cm široké a výdatne prášia peľ. Visia na ešte holých neolistených konároch v 3-4 členných zväzkoch.
Samičie piestikové kvety sú nenápadné, ukryté v púčikoch, z ktorých vyčnievajú červené čnelky.
Plody sú oriešky – lieskovce, veľké 1 – 2 cm. Dozrievajú v septembri a októbri. Zabalené sú v zelenom listencovom obale, ktorý pri dozretí zhnedne a uvoľní oriešok.
Lieska je pôvodný európsky druh, rastie na okrajoch lesov a na rúbaniskách a medziach mierneho pásma. V záhradách sa pestuje mnoho jej kultivarov.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje semenami – orieškami, ktoré v zemi zakorenia a vyženú nové výhonky. Semenáčiky prinášajú úrodu až po dlhšom čase, zhruba po piatich rokoch. Ide o generatívne množenie, pri ktorom nie je možné určiť vlastnosti plodov. Od materskej rastliny sa môžu líšiť, pretože k opeleniu mohlo dôjsť prostredníctvom inej odrody liesky.
Garantovať vlastnosti plodov by sa dalo pri vegetatívnom množení ako je napríklad potápanie alebo prostredníctvom odrezkov. 25 cm dlhé odrezky halúzok dáme do sypkého vlhkého substrátu, kde po čase zakorenia. Potápanie je prisypanie od materskej rastliny neoddeleného konára zemou, ktorý po dlhšom čase v mieste kontaktu so zemou zakorení.
Postupovať môžete aj nasledovne: Na jar odrežte z liesky hlboko pri zemi jeden alebo viac krajných výhonkov a miesto rezu na materskej rastline zasypte zeminou približne do výšky 10 cm. Do jesene by sa na tom mieste mali vytvoriť korienky aj s nadzemnými výhonkami, ktoré opatrne oddelíte a zasadíte na vhodné miesto.
Výsadba
Liesku je vhodné vysádzať na jar, alebo v jeseni. Výhodnejšie je sadenie v jeseni, rastliny stihnú do zimy zakoreniť a zachytia zimnú vlahu. Väčšina kultivarov liesky sa opeľuje cudzím peľom, preto je dobré v blízkosti seba vysadiť viac kríkov liesky. Sadeniciam vysadeným v jeseni treba na jar skrátiť výhonky na 4 – 6 púčikov.
Ako pestovať liesku
Umiestnenie
Pre liesku sú vhodné chránené teplé stanovištia. Najlepšie sa jej darí na západných a juhozápadných svahoch. V južných oblastiach prosperuje aj na miernejších severných svahoch. Znesie aj čiastočné zatienenie.
Zemina
Na pôdu je skôr nenáročná. Vyhovuje jej bežná záhradná hlinitá až hlinitopiesočnatá pôda s dostatkom humusu.
Zálievka
Lieska potrebuje vlahu. Mladé rastlinky zalievame, staršie si už poradia samé.
Výživa
Ako výživa je pre liesku vhodný maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. Hnojiť sa odporúča len do konca júna, pretože pri prehnojení vyrastá množstvo výhonkov, čo ide na úkor budúcej úrody.
Kvitnutie
Lieska obyčajná kvitne skoro na jar, vo februári a marci, ešte predtým, než vypučia listy. Samčie kvety zakvitnú o trochu skôr.
Choroby a škodcovia
Úrodu lieskových orieškov najviac ohrozujú mrazy a zo škodcov je to nosánik lieskový. Nosániky sa vyliahnu z kukiel, ktoré prezimujú v pôde okolo dreviny. Samičky kladú začiatkom júna do nezrelých zelených plodov vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy, živiace sa jadrami. Nebezpečným škodcom je aj roztoč lieskový. Napáda puky liesok, ktoré sa zduria a predčasne pučia. Roztoče sa množia v napadnutých pukoch v priebehu celého roka. Silne napadnuté konáriky niekedy aj usychajú. Ochrana spočíva v odstraňovaní napadnutých konárov a v ich spálení. Nosánika vieme eliminovať obrábaním pôdy pod stromami, prípadne ich sklepávaním na rozprestretú plachtu. Šíreniu moniliózy vo vlhkom období zabránime odstraňovaním napadnutých plodov. V podhorských oblastiach dokážu úrodu dozretých plodov zdecimovať veveričky.
Strihanie
Lieska je ker, ktorý pozostáva z niekoľkých kostrových výhonov. Tieto vďaka úrode časom starnú, a preto je potrebné ich priebežne obmieňať, aby sa kry zmladili a tým udržali v plnej vitalite. Vhodné záhradné nožnice na strihanie konárov môžete nájsť tu.
Pestovateľské tipy
Lieska rastie bujne, tvorí kry veľkých rozmerov a preto sa do menších záhradiek nehodí. Ak ju veľmi chcete v menšej záhrade, odporúča sa pestovať ju na kmienku. Vyberieme najsilnejší rovno rastúci prút, ostatné v raste potlačíme a stále ich zrezávame. Keď kmeň dosiahne potrebnú výšku, vytvarujeme korunku. Pri takýchto tvaroch je ľahší zber a obrábanie pôdy, lieska na kmienku však rýchlejšie starne, čiže znižuje rodivosť.
Pre ozdobu boli vyšľachtené červenolisté kultivary, previslé formy a formy so strihanými listami, alebo pokrútenými vetvičkami. Rovné dlhé výhony predurčili liesku na to, aby bola opornou štruktúrou pre popínavé rastliny (brečtan, plamienok…).
Využitie
Lieskové oriešky sú veľmi obľúbené pochutiny, vo veľkom sa využívajú pri výrobe sladkostí, zákuskov a rôzneho pečiva. Výbavu do kuchyne si doplníte a vylepšíte tu. Olej sa používa pri výrobe mydla, kozmetických prípravkov a strojového mazadla.
Liečivé účinky
Na liečebné účely sa zbierajú listy, kôra a semená (Folium, Cortex, Nux coryli avellanae). Listy sa trhajú ručne v máji až auguste za suchého počasia. Kôra sa lúpe na jar (v marci) z mladých konárov. Materiál sa suší na lieskach v prievane alebo v sušiarni pri teplotách do 40 °C. Listy obsahujú triesloviny, silicu, glykozidy a cukor. V kôre sa nachádzajú triesloviny a organické kyseliny. Z drog sa pripravujú močopudné čaje, liečia sa nimi kŕčové žily a poruchy obehovej sústavy. Zvonka sa používa do kúpeľov proti hemoroidom a na omývanie hnisajúcich rán. Semená obsahujú až 60 % oleja, bielkoviny, cukor a vitamíny. Sú veľmi výživné a priaznivo vplývajú na nervovú sústavu.
