Repík lekársky, (Agrimonia eupatoria), (Rosaceae – ružovité), en: Common agrimony, Church steeples, Sticklewort.
Charakteristika
Repík lekársky je trváca liečivá bylina so vzpriamenou, chlpatou stonkou dorastajúcou do výšky 30 – 130 cm. Pod zemou má krátky hrubý podzemok. Okrem vysokej žľaznatej stonky z neho vyrastá aj ružica prízemných listov, ktoré sú nepárno perovito zložené z podlhovasto kopijovitých pílkovitých lístkov. Koncový lístok je väčší ako ostatné. Z rubovej strany sú listy husto chĺpkaté so sediacimi žliazkami. Listy na stonke sa postupne smerom nahor zmenšujú. Kvety sa tvoria v dlhom (do 60 cm) koncovom strapcovitom alebo klasovitom súkvetí. Sú krátkostopkaté, obojpohlavné a päťpočetné. Sú žltej farby a majú príjemnú jablkovú vôňu. Stonka obrastená kvetmi pripomína divozel. Plod je lepkavá, ryhovaná, nažka uzavretá v zdrevnatenej čiaške s hákovitými výrastkami. Každá nažka môže mať jedno alebo dve semená.
Kvitnutie
Kvitne od júna do augusta, prípadne aj v septembri.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami, alebo delením starších koreňov. Nažky so semenami obsahujú niekoľko háčikov, ktoré umožňujú priľnutie na srsť zvierat alebo napríklad aj na odev človeka a takto sa rozširujú do okolia. Ako liečivá bylina sa repík pestuje aj na poliach či v záhradách. Semená sa sejú priamo na stanovisko, ktoré pred tým očistite od buriny. Vysievať môžete v jeseni alebo na jar a dobré je, ak ich necháte prejsť obdobím chladu. Klíčia pomaly a nepravidelne. Mladé rastliny vyžadujú častejšie zavlažovanie a okopávanie. Keďže repík pomerne rýchlo zakoreňuje, môžete si presadiť do záhrady aj rastlinu z voľnej prírody. Zohnať sa dajú aj šľachtené rastliny. Rôzne záhradné pomôcky a doplnky si vyberiete tu.
Výskyt
Rastlina rastie v temperátnych oblastiach Európy a Ázie, niektoré druhy repíka rastú aj v Severnej Amerike. U nás rastie roztrúsene v polosuchomilných trávnatých spoločenstvách, na medziach pri cestách, na okraji lesov, pri slnečných lesných cestách, lesných čistinkách, v krovinách, priekopách a medziach. Je to teplomilná rastlina. Obľubuje kypré pôdy bohaté na minerálne látky, najmä bázické vápenaté stanovištia na slnku, prípadne v polotieni.
Zber
Predmetom zberu je vňať a listy v mesiacoch jún, júl a august. Plody sa nezbierajú, majú laxatívne účinky, v čase dozrievania sú aj nepríjemne lepkavé.
Repík sa zbiera na začiatku kvitnutia rastliny. Rozkvitajúca vňať aj listy sa odrezávajú nožíkom alebo strihajú nožničkami. Zbierané stonky by nemali byť hrubšie ako 0,5 cm a nesmú byť zdrevnatené. Kvety sa rozvíjajú postupne, takže na výhonkoch budú aj kvety aj puky. Nazbieranú vňať s listami spracujte a sušte bez zbytočného odkladu, lebo stonka začína rýchlo tvrdnúť. Repík sa suší v tieni na dobre vetranom mieste pri teplotách do 35°C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu.
Usušená bylina vonia a chutí príjemne horko. Uskladnite ju v suchu a tme.
Liečivé účinky
Repík lekársky má protizápalové účinky na organizmus. Odvar z neho má upokojujúce účinky na celú tráviacu sústavu (žalúdok, žlčník, pečeň). Používa sa ako sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev a na zmiernenie hnačky rôzneho pôvodu. Pomáha upravovať tráviace procesy, podporuje vylučovanie žalúdočných štiav a žlče a pomáha pri pečeňových a obličkových chorobách. Má močopudné účinky a využíva sa pri problémoch s močením, pri žlčníkových a močových kameňoch aj na zmiernenie krvácania (pri silnej menštruácii).
Hojí zvnútra i zvonku. Pri použití zvonku zmierňuje príznaky kožných ochorení. Je vynikajúcou bylinou na preťažené hlasivky a tiež pri zápale ďasien a mandlí. Odvar z neho môžete v týchto prípadoch použiť ako kloktadlo, alebo ústnu vodu. Obklady z repíka sa prikladajú na rany, pooperačné jazvy, odreniny a na zapálenú alebo popálenú pokožku.
Repíkový kúpeľ pomáha pri opuchnutých kĺboch, bolestiach nôh a tiež pri hemoroidoch.
