Banánovník obyčajný, banánovník končitolistý, (Musa acuminata), (Musaceae – banánovníkovité)
Charakteristika
Banánovník obyčajný je tropická rastlina pochádzajúca z juhovýchodnej Ázie a v súčasnosti v rôznych poddruhoch a varietách hojne rozšírená v tropických oblastiach strednej a južnej Ameriky, Afriky alebo Ázie. Keďže môže dorásť a aj dorastá do výšky 5 – 10 metrov, mnohí ho považujú za strom, no banánovník je, hoci statná, ale bylina. Pre jeho kmeň sa používa pomenovanie pseudostem, alebo nepravá stonka. Zložená je z tesných vrstiev listových pošiev zrastených v základe a vytvárajúcich rúrovitý tvar. Obrovské zelené stopkaté listy, ktoré môžu mať aj do 3 m, rastú stredom tejto rúry a rozvinú sa na vrchole v ružici. Čepeľ listov je podlhovastá, celistvo okrajová s výraznou žilnatinou. Po istom čase sú listy vďaka poveternostným vplyvom väčšinou pozdĺž žilnatiny roztrhané.
Každý pseudostem môže vytvoriť jednu stonku nesúcu veľké súkvetie so samčími aj samičími kvetmi. Samičie kvety sú spodné, vyvinú sa z nich plody, samčie sú vrchné umiestnené na konci súkvetia. Pri ovocných a zeleninových banánovníkoch sa plody (banány) tvoria partenokarpicky (bez opelenia) a neobsahuje semená. Po plodení pseudostonka odumiera, no z koreňov vyrastajú dcérske odnože (nové nepravé stonky), ktorými sa rastlina rozmnožuje. Preto banánovník patrí medzi trvalé rastliny.
Druhy a odrody
Existuje viacero druhov, poddruhov, skupín a kultivarov banánovníkov, ktoré sa od seba líšia veľkosťou, farbou a chuťou plodov aj ďalšími vlastnosťami. Medzi najznámejší patrí banánovník obyčajný (Musa acuminata), alebo banánovník dvojdomý (Musa balbisiana), ktorý je pôvodným divokým druhom a v jeho banánoch sa nachádzajú početné tvrdé semená. Kvôli semenám sa jeho plody považujú za nejedlé. Tieto spomínané dva druhy sa medzi sebou intenzívne krížili, a tak vznikli takmer všetky v súčasnosti pestované moderné kultivary jedlých banánov. Spomenúť môžeme napríklad ich hybrid Musa × paradisiaca.
Musa ornata je nižší druh banánovníka, dorastá do výšky 1,5 – 3 m, má zelené listy s ružovými tónmi a vytvára ružové kvety a malé, tmavoružové alebo karmínové plody so semienkami. Ide o veľmi variabilnú rastlinu, ktorá sa tiež ľahko hybridizuje s inými druhmi.
Rozmnožovanie
Banánovník obyčajný sa rozmnožuje pomocou odnoží, vyrastajúcich z koreňov. Na rozmnožovanie banánovníka sa oddeľujú výhonky, ktoré sú pevné a zdravé a majú dostatočne rozvinuté listy. Odnož sa očistí a presadí do vhodnej pôdy a zaleje sa. Po presadení je dôležité zaistiť rastline dostatok vody, živín a slnka, aby sa mohla dobre rozvíjať. Pri pestovaní na okrasu si môžete nové stonky presadiť alebo aj ponechať tak, ako rastú.
Plody pôvodných druhov divých banánovníkov obsahujú pomerne veľa veľkých semien. Vyšľachtené druhy banánov však už plnohodnotné semená nemajú, ostali po nich len pozostatky v podobe čiernych bodiek. Banánovníky pestované na ovocie sa teda množia len vegetatívne spomínanými výhonkami.
Ako pestovať banánovník
Umiestnenie
Keďže ide o tropickú rastlinu citlivú na nízke teploty a mrazy, v našich podmienkach sa dá pestovať len v skleníkoch alebo zimných záhradách vo väčších kvetináčoch. Potrebuje umiestnenie na teplom a svetlom mieste, znesie aj polotieň. Banánovník ako okrasná rastlina prezimuje pri teplote min 6°C. Optimálna teplota sa pohybuje v rozmedzí 18-20 °C v lete, v zime 14-16 °C.
Zemina
Potrebuje vlhkú, no priepustnú pôdu bohatú na živiny s pH 6 – 7. Vhodnú zeminu namiešate z drnovky, vyzretého kompostu, rašeliny a piesku. Nevyhnutná je dobrá drenážna vrstva.
Zálievka
Rovnako nevyhnutná je pravidelná bohatá zálievka a prísun živín obzvlášť v čase, keď sú na rastline plody. Premokrenie však môže spôsobiť zahnívanie koreňov. V zime treba zálievku obmedziť. Pomôcky na pestovanie a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Kvitnutie
Banánovník nemá definovanú sezónu kvitnutia. Rastie, kvitne a dozrieva priebežne celý rok. Od kvitnutia po dozretie ovocia prebehnú cca 2 mesiace. Cyklus od malého výhonku po strapec banánov trvá 9 – 12 mesiacov.
Využitie
Banány určite netreba nikomu nejako zvlášť predstavovať, je to obľúbené ovocie aj v našich zemepisných šírkach. Obsahujú cukor, vlákninu, vitamíny A, C, B a minerály, hlavne draslík, horčík, meď a mangán. Rýchlo zasýtia a sú veľmi dobré ako základ do výživných smooties.
Kuchynské pomôcky aj všeličo iné do domácnosti môžete nájsť tu.
Niektoré druhy sa pestujú na priamu konzumáciu ako ovocie, iné, zväčša ešte zelené, sa používajú na varenie, pečenie, či vyprážanie, podobným spôsobom ako zemiaky. Sú aj druhy použiteľné na obidva účely. Na konzumáciu sa dá použiť aj fialový struk na konci súkvetia, alebo mäkký stred stonky. Listy banánovníka sa používajú na dekorácie aj na servírovanie pokrmov namiesto tanierov, prípadne sa do nich balí jedlo. Vlákna z rastliny sa používajú na výrobu textílií a banánového papiera.
Banánovník je tiež veľmi dekoratívna rastlina a býva vysádzaný v záhradách a parkoch.
