Olivovník európsky

Olivovník európsky, (Olea europaea), (Oleaceae – olivovníkovité), en: European olive, Olive tree

Charakteristika

Olivovník európsky je dlhoveký vždyzelený strom alebo ker, ktorý sa môže dožiť aj 1000 rokov. Obľubuje oblasti s teplým a suchým podnebím, ako je Stredomorie, Blízky východ a severná Afrika, kde sa pestuje pre svoje plody už od starovekých čias a dodnes má v týchto oblastiach veľký ekonomický a kultúrny význam. Je jedným z najvýznamnejších zdrojov príjmov pre mnoho farmárov a poľnohospodárov a je tiež dôležitou súčasťou miestnej kultúry a tradície.

Zvyčajne dorastá do výšky okolo 10 metrov. Dokáže vytvárať výhony z púčikov v spodnej časti kmeňa tesne pod povrchom pôdy, ktoré pokračujú vo vývoji a raste, keď strom starne. Má hlboký a rozsiahly koreňový systém, jeho hĺbka a šírka závisí od typu a hĺbky pôdy, prevzdušnenia či obsahu vody.
Kmeň stromu býva jednoduchý, vysoký 1- 2 m, pevný, s niekoľkými hlavnými vetvami, ktoré tvoria korunu. Listy sú protistojné, elipsovité, podlhovasté alebo kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, ale na spodnej striebristé. Súkvetia alebo kvetné strapce sa tvoria v pazuchách listov na minuloročných výhonkoch. Počet kvetov v súkvetí môže byť od 10 do 40 v závislosti od kultivaru. Vo všeobecnosti sa z celého trsu vytvorí iba jeden plod. Niektoré kultivary s malým ovocím (napríklad „Arbequina“) môžu nasadiť viac ako tri plody na metlinu. Kvety sú malé, biele, voňavé, skladajú sa zo štyroch kališných lístkov, štyroch okvetných lístkov, dvoch tyčiniek a dvoch plodolistov. Opeľované sú vetrom. Plodom je dužinatá, elipsovitá kôstkovica oválneho tvaru- oliva, ktoré je v zrelosti hnedočiernej farby.

Rozmnožovanie

Olivovník sa môže rozmnožovať semenami, vyklíčiť by mali do 25 – 50 dní od zasiatia, ale životaschopnosť semien je vo všeobecnosti nízka. Komerčne sa olivy rozmnožujú predovšetkým odrezkami. Keďže olivovník ľahko vytvára nové korene z polodrevnatého tkaniva, odrezky sa zvyčajne odoberajú z jednoročných polodrevnatých konárov zo spodnej časti zdravých a vitálnych stromov. Takto rozmnožené nové rastliny rodia do troch až štyroch rokov od výsadby.

Vhodné podmienky na klíčenie dosiahnete pomocou fóliovníka. Fóliovníky aj miniparenisko si vyberiete tu.

Ako pestovať olivovník

Umiestnenie
Najlepšie sa mu darí na miestach so stredomorským podnebím s vlhkými zimami a horúcimi suchými letami. Je veľmi odolný, dokáže prežiť v náročných podmienkach, ako je sucho, vysoké teploty a zlá pôda. Pre primeraný rast potrebuje priemernú dennú teplotu okolo 15-20°C. Je čiastočne mrazuvzdorný, v zime by mal zniesť pokles teplôt do -8°C. Mráz na jar však môže poškodiť mladé výhonky a kvety a koncom jesene zas dozrievajúce plody.

Zemina
Najlepšie sa mu darí na dobre odvodnených, dobre prevzdušnených piesčitých aj kamenistých hlbokých pôdach s dostatkom organickej hmoty a dobre zásobených dostupnými živinami. Normálne však olivovníky rastú na skalnatých svahoch s chudobnou pôdou. Tolerujú aj zasolené alebo zásadité pôdy. Olivovník neznesie podmáčané pôdy.

Zálievka
Považuje sa za druh odolný voči suchu, pretože sa mu darí v oblastiach s častým vodným stresom (stredomorské podnebie). Dodatočná závlaha len ku koreňom je žiadúca hlavne počas kvitnutia a násady plodov na konci jari a v lete, ak chceme dosiahnuť čo najlepšiu úrodu. Vysoká vlhkosť vzduchu nie je pre olivovník prospešná, pretože uľahčuje rozvoj chorôb.

Kvitnutie
Doba kvitnutia prebieha na jar na konároch vytvorených počas predchádzajúcej sezóny, pričom súkvetia sa tvoria na viac ako polovici pazúch listov.

Zber plodov
Vývoj plodov trvá 6,5 až 7 mesiacov od odkvitnutia po zber, pričom posledných 20 až 40 dní je dôležitých pre tvorbu oleja v mezokarpe.

Olivy

Olivy sú cenené pre svoju chuť a výživovú hodnotu. Okrem konzumácie po spracovaní sa z nich získava olivový olej, ktorý má využitie v potravinárstve, kozmetike, na liečenie alebo kedysi aj ako palivo do lámp. Olivy sa najčastejšie upravujú fermentáciou a potom solením alebo sušením, aby sa odstránila horkosť spôsobená polyfenolovými zlúčeninami.

Olivy sú bohaté na olej, a preto majú vysoký obsah energie. Obsah vody v dužine olív je 70 – 75 % jej hmotnosti a obsah oleja sa pohybuje medzi 14 a 15 % v zelených olivách a do 30 % v čiernych zrelých olivách. Olivy obsahujú kyselinu šťaveľovú, jantárovú, jablčnú a citrónovú a vysoký obsah voľných mastných kyselín. Cukry glukóza, fruktóza, sacharóza a manitol (celkovo 3,5 až 6,0 % dužiny). Obsah cukru sa zrením znižuje. Obsah bielkovín sa pohybuje medzi 1,5 až 2,2 % hmotnosti plodov. Ďalej obsahujú vitamíny B, C a E, b-karotén, železo, vápnik a draslík.

Zelené olivy sú v skutočnosti nezrelé plody, ktoré by časom na strome dozreli do čiernej farby. Obidva typy sa spracovávajú rovnako na stolové olivy, na výrobu olivového oleja sa používajú hlavne čierne olivy. Skvelé pomôcky do kuchyne aj všeličo iné môžete nájsť tu. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.