Veronika virgínska, (Veronicastrum virginicum), (Plantaginaceae – skorocelovité), cz: Rozrazil virginský, en: Culver’s root, Culverphysic
Charakteristika
Veronika virgínska je vzpriamene rastúca trsovitá bylinná trvalka dorastajúca do výšky 80 – 200 cm. Listy má úzke, podlhovasto vajcovité až kopijovité, s vrúbkovaným okrajom a stredne zelenej farby. Vyrastajú usporiadané v praslenoch okolo stonky. Prasleny môžu byť tvorené 3 – 8 listami. Na jeseň sa farba listov mení na sýto žltú.
Kvitne vo vzpriamených, dlhých, štíhlych a úzko špicatých strapcovitých súkvetiach tvorených drobnými kvietkami bielej, krémovej až jemne lilavej farby. Ich okvetné lístky sú dlhé približne 2 mm. Kvitnú dlho a bohato. Početné tyčinky vyčnievajú kolmo na strapec. Doba kvitnutia trvá približne mesiac. Plody sú tobolky.
Okrem spomínaných belavých kvetov boli vyšľachtené aj kultivary v rôznych modrých a ružových farbách.
Veronika virgínska ‚Cupid‘ je kompaktná, 1 meter vysoká, vzpriamená trvalka s fialovými kvetmi.
Veronika virgínska ‚Adoration‘ dorastá až do výšky 150 cm a jej vzdušné súkvetia sú pastelovo ružovej farby.
Veronika virgínska ‚Album‘ je 100-120 cm vysoká nenáročná trvalka vytvárajúca dlhé klasnaté súkvetia bielej farby.
Výskyt
Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, kde rastie na vlhkých lúkach, prériách, okrajoch lesov a vo vlhkých horských lokalitách. Prímenie virgínska charakterizuje oblasť pôvodu a prirodzeného výskytu tohto druhu, pričom odkazuje na historickú definíciu oblasti, ktorou sa myslí celý východ USA a juhovýchodná Kanada.
Rozmnožovanie
Množí sa výsevom semien na jeseň alebo delením trsov skoro na jar, prípadne aj v jeseni. Počas rokov naberá na kompaktnosti a po čase vytvára husté trsy. Trsy však zostávajú na mieste, nerozširujú sa príliš do okolia. Aby vyzerala pekne a sviežo, odporúča sa ju pravidelne raz za 4 roky zmladzovať, čiže rozdeľovať prerastené trsy. Vhodné je najprv rastlinu zo zeme vybrať a následne rozdeliť pomocou rýľa či ostrého noža. Záhradné doplnky a pomôcky si vyberiete tu.
Ako pestovať veroniku virgínsku
Umiestnenie
Vyhovuje jej slnečné a teplé stanovište, prípadne ľahší polotieň. Druh je mrazuvzdorný do asi -40 °C.
Zemina
Vhodná je bežná záhradná pôda, rastlina je prispôsobivá a znesie vápenaté aj kyslé pôdy. Na živiny je stredne náročná a preferuje skôr humózne pôdy.
Zálievka
Obľubuje vlhkú pôdu, ktorá nevysychá.
Kvitnutie
Kvitne v júni až auguste. Kvety priťahujú včely a motýle. Po zrezaní prvých kvetov nanovo zakvitne.
Choroby a škodcovia
Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, vyskytnúť sa môže múčnatka a pleseň sivá.
Starostlivosť
Na jar je vhodné odstrániť zaschnuté nadzemné časti a to tak, že zrežete celú rastlinu tesne nad úrovňou pôdy.
Využitie
Veronika virgínska je považovaná za trvalku vhodnú do vidieckych a prírodných záhrad, ale všeobecne sa hodí aj do moderných úprav, pretože vždy záleží na kompozícii celku. Pre svoj vysoký vzrast je pohľadovou dominantou záhrady. Odporúča sa umiestniť ju ďalej od pozorovateľa, prípadne voľne, v kombinácii s inými trvalkami na veľkých plochách. Vynikne aj tam, kde nie je priestor pre okrasné kry, ktoré môže čiastočne nahradiť, no aj spolu s nimi sa vzájomne dokonale dopĺňajú.
Uplatnenie nájde aj v divokých kvetinových záhradách určených pre včely a motýle.
Príbuzné druhy
Rod Veronica je veľmi početný a zahŕňa bylinné letničky alebo trvalky a tiež kríky alebo malé stromy. Väčšina druhov pochádza z miernych oblastí severnej pologule, aj keď nájdu sa aj výnimky. K októbru 2022 Plants of the World Online uvádzalo asi 460 akceptovaných druhov a hybridov v rode Veronica.
Veronika klasnatá je euroázijský druh. Tiež rastie vzpriamene a trsovito a má plazivý podzemok. Dorastá do výšky 20 – 70 cm. Listy má úzke, podlhovasto vajcovité až kopijovité a na stonke vyrastajú protistojne. Pôvodná farba kvetov je modro fialová a pestujú sa aj kultivary s ružovými a bielymi kvetmi.
