Voskovec veľkoplodý, syn. Natalská slivka, (Carissa macrocarpa), (Apocynaceae – zimozeleňovité), en: Natal plum, Large num-num
Charakteristika
Voskovec veľkoplodý je vždyzelený, tŕnitý a husto rastúci ker. Dorásť dokáže až do výšky 5 – 9 m, väčšina pestovaných kultivarov však dorastá do výšky v rozsahu 0,4 – 2 m. Konáre má husto porastené protistojnými, jednoduchými, krátko stopkatými, kožovitými, lesklými listami dlhými 3 až 8 cm. Ich čepele sú široko vajcovité, na báze zaokrúhlené, na vrchole zašpicatené, po obvode celookrajové. Drevina má tiež vidličnato vetvené tŕne dlhé 2 až 4 cm. Po poranení hojne roní lepkavý biely latex.
Biele alebo vzácne ružové kvety majú v priemere 4 cm. Rastú na stopkách a vytvárajú najčastejšie trojpočetný terminálny vrcholík. Koruna má 5 neprekrývajúcich sa, úzkych, dlho eliptických voskovitých lístkov. Kvety bývajú obojpohlavné alebo funkčne len samičie alebo len samčie. Sladko voňajúce kvety vôňou pripomínajú kvety pomarančov. Plne sa otvárajú až v podvečer, intenzívne pritom voňajú a tým lákajú opeľovače, hlavne nočné motýle a ďalší nočný hmyz.
Na jednej rastline bežne rastú kvety aj plody súčasne. Plod je najprv zelená, v zrelosti šarlátovo červená dužinatá vajcovitá bobuľa pripomínajúca menšiu slivku. Dužina s drobnými semienkami veľkými asi 5 mm je ružovkastá, a kým nie je plne zrelá, obsahuje latexové mlieko. Zbiera sa teda v plnej zrelosti, keď má dužina červenú farbu. Plody sú ľahko kyslasté a šťavnaté, chuťou trochu pripomínajú brusnice a obsahujú vitamín C, vápnik, horčík a fosfor.
Výskyt
Drevina pochádza z východnej južnej Afriky, jej pôvod sa lokalizuje do bývalej tradičnej provincie Natal v Juhoafrickej republike, podľa čoho získala aj pomenovanie Natalská slivka. Rozšírila sa tiež do Mozambiku, Zambie, Zimbabwe a do Kene a Konžskej demokratickej republiky, kde rastie až do nadmorskej výšky 1000 m n. m. Vyhovujú jej pobrežné oblasti a piesočnaté duny.
Neskôr bola prenesená tiež do Ázie do Číny, Indie a Indonézie, následne aj na Filipíny a do Indie. Na prelome 19. a 20. storočia boli jej semená dovezené do krajín Strednej Ameriky, na ostrovy v Karibiku aj do Tichomoria, rovnako tiež do Spojených štátov amerických (južná Florida a južná Kalifornia). Dnes sa pestuje v mnohých tropických a subtropických prímorských oblastiach po celom svete. Fotky k článku bolo urobené v júni na Malte.
Rozmnožovanie
Rastlina sa môže rozmnožovať semenami aj vegetatívne. Semená vyklíčia za dva až štyri týždne po zasiatí, no mladé semenáče rastú spočiatku veľmi pomaly a nerovnomerne. Často sa preto používa množenie vegetatívne, napríklad pomocou vrcholových odrezkov, ktoré sa nechajú zakoreniť v teplom a vlhkom prostredí. Pri kontakte so zemou časom zakorení aj konár sklonený k zemi (tzv. potápanie). Používa sa tiež metóda, keď sa nareže do polovice mladý konár a ohnutý nadol sa nechá len tak visieť. Keď sa približne o 2 mesiace vytvorí kalus, odrezok sa z materskej rastliny odstráni a zasadí sa do piesku na mierne tienisté miesto. Do mesiaca by potom mal vytvoriť korene.
Ako pestovať voskovec
Umiestnenie
Najlepšie rastie na plnom slnku. Dostatok kvetov je na intenzívnom slnku priamo závislý. Prospieva mu teplota okolo 32°C v tieni. Voskovec nie je mrazuvzdorný, staršie rastliny znesú krátkodobý pokles teplôt k −5°C, mladé sú na chlad chúlostivejšie a potrebujú ochranu. Pokiaľ však v chladnom roku na veternom mieste namrzne, spravidla vyrašia z koreňov nové výhonky.
Zemina
Vyhovuje mu priepustná, mierne kyslá, výživná piesočnatá a dobre odvodnená pôda. Pri pestovaní v nádobe nezabudnite na poriadnu drenážnu vrstvu.
Zálievka
Znáša mierne preschnutia substrátu, naopak premokrenia bývajú fatálne. V lete je nevyhnutná výdatná zálievka aj vysoká vlhkosť vzduchu. Medzi zálievkami však nechajte povrch zeminy vyschnúť. V čase vegetačného pokoja zalievajte miernejšie. Pri zálievke dajte pozor, aby voda nebola studená. Ideálna je dažďová, prípadne odstáta voda, ktorá má teplotu prostredia.
Kvitnutie
Vo svojom prirodzenom prostredí trópov a subtrópov rastliny kvitnú a prinášajú plody priebežne po celý rok, obdobie najväčšieho kvitnutia je od jari do letného slnovratu a tvorba plodov spadá do obdobia od neho až do konca leta.
Choroby a škodcovia
Vyskytnúť sa môže vlnatka.
Využitie
V prímorských subtropických a tropických oblastiach sa pestuje ako drevina ozdobná lesklými listami aj v zrelosti červenými, požívateľnými plodmi. Býva vysádzaná ako rýchlo rastúca okrasná rastlina alebo súčasť ťažko priestupných živých plotov, ktorým nevadí zasolená pôda, ani pobrežné slané hmly a silné vetry.
Plody sa konzumujú surové alebo tepelne upravované. Na priamu konzumáciu musia byť úplne zrelé, na dotyk mäkké a zafarbené tmavo červeno, nedozreté plody obsahujú veľa latexu. Jedia sa bez lúpania alebo odstraňovania semien, ktoré sa prehĺtajú. Dužina je jemná, veľmi šťavnatá a lahodná. Plody sa pridávajú do koláčov, zdobia sa nimi dezerty alebo sa z nich vyrába marmeláda.
Ďalšie pestovateľské tipy
Voskovec môžete s úspechom pestovať aj v prenosných nádobách. Kvetináče a všeličo iné si vyberiete tu. Po celý rok môže byť umiestnený vo vyhrievanom skleníku, alebo ho môžete v lete letniť na terase a na zimu ho presunúť do priestorov, kde nemrzne. Hlavne mladé rastliny bývajú citlivé na mráz, staršie sú otužilejšie a znesú aj teploty okolo 0°C. Nádobu aj v zime umiestnite na svetlé miesto, no obmedzte zálievku.
Po prenesení rastliny z exteriéru do interiéru je nevyhnutné starostlivo ju skontrolovať, či nemá škodcov. Prípadný rez znáša dobre, povzbudí ju k bohatšiemu rastu a zahusteniu sa. V prípade potreby môžete uskutočniť aj presvetľovací rez.
