Begónia hľuznatá

Begónia hľuznatá, (Begonia tuberhybrida Group, Tuberosa Group, Begonia hybride), (Begoniaceae – begóniovité), en: Tuberous begonias

Charakteristika

Odhaduje sa, že medzi begónie patrí viac ako 900 druhov. Niektoré sa pestujú pre krásne kvety, iné pre atraktívne listy, niektoré sú nízke, iné vysoké a popínavé. Podľa typu koreňov ich môžeme rozdeliť na 3 skupiny. Prvá je skupina s vláknitými a jemnými koreňmi, ktoré zvyknú rýchlo zaplniť celý kvetináč. Druhá skupina rastie zo silného dužinatého podzemku, ktorý rastie na povrchu pôdy a zakoreňuje v pôde. Tretia skupina je tvorená hľuznatými begóniami, ktoré tvoria v zemi hľuzu a potrebujú zimný kľud.

Pôvodné druhy hľuznatých begónií pochádzajú z južnej Ameriky. Dlhodobou šľachtiteľskou aktivitou bolo vytvorených množstvo hybridov s kompaktným vzrastom, bohatou násadou kvetov aj dlhým obdobím kvitnutia. Zvyknú sa pestovať v nádobách a kvetináčoch na balkónoch ale aj v interiéri a úspešné býva aj pestovanie na polotienistom záhone.

Begónia hľuznatá zväčša dorastá do výšky 20 -50 cm. V zemi vytvára plochú hľuzu, z ktorej vyrastá nízka mäsitá hrubá chlpatá stonka, z nej vyrastajú krátko stopkaté nesúmerné listy. Listy majú srdcovitý tvar, zúbkované okraje, zašpicatené konce a dorastajú do dĺžky cca 10 – 15 cm. Begónie tvoria samčie aj samičie kvety, samčie sú nápadné, často plnokveté a vydržia len niekoľko dní. Samičie kvety majú 4 korunné lístky a ich súčasťou sú krídlaté, prípadne silne hranaté semenníky. Na rastline zostávajú celé týždne. Zvyčajne rastú spolu po troch, jeden samčí a dva samičie kvety.

Begónia hľuznatá vyžaduje dodržiavanie striedania obdobia vegetácie a zimného odpočinku, kedy sa hľuzy nechávajú uložené na chladnom mieste. Ak sú hľuzy správne prezimované, v nasledujúcej sezóne vyrastú nové kvitnúce rastlinky.

Rozmnožovanie

Begónie sa dobre rozmnožujú vegetatívne, vrcholovými stonkovými a listovými odrezkami. Takto sa dá množiť počas celého roka, najlepšie však na jar a v lete. Begónie hľuznaté sa môžu množiť aj delením starších, väčších hľúz. Správne prezimované hľuzy sú pevné, bez známok zoschnutia či scvrkávania sa. Nechajte si ich najprv napučať a potom ich rozrežte ostrým nožom tak, aby v každej časti zostal aspoň jeden púčik. Rozrezané hľuzy následne uložte do vlhkého substrátu púčikom nahor a zasypte ďalšou vrstvou zeminy. Zeminu neutláčajte.

Výsadba z hľúz

Hľuzy treba sadiť do priepustného substrátu naplocho, korienkami nadol. Odporúča sa nechať ich pred výsadbou naklíčiť, čiže udržiavať vo vlhkom a teplom prostredí (nie vo vode). Prvé klíčky by sa mali objaviť do 10 dní. V tomto období dajte pozor, aby už nevyschli. Naklíčenie hľúz urýchli rast a kvitnutie rastliny. Po výsadbe by sa kvety mali objaviť asi za 3 – 4 mesiace. Preto sa s predpestovávaním začína už v januári a februári. Nádoby s vysadenými hľuzami uložte na svetlé miesto s teplotou okolo 18°C a udržujte vlhko. Po pominutí rizika mrazov ich začnite otužovať, potom ich môžete umiestniť do okenných debničiek, alebo na balkóny a terasy orientované na východnú alebo severovýchodnú stranu (nie na priame slnko). Zaujímavé kvetináče aj na balkónové výsadby môžete nájsť napríklad tu.

Ako pestovať begóniu hľuznatú

Umiestnenie
Vyžaduje polotieň alebo filtrované svetlo, chránené, teplé a vzdušné stanovište bez priameho slnečného žiarenia, s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Ideálna je teplota 20 – 25 °C. Nevhodné je chladné a suché prostredie a tiež priame letné slnko, ktoré by mohlo spôsobiť spálenie listov.

Zemina
Ideálna je výživná vlhká priepustná, mierne kyslá zemina s prímesou rašeliny a perlitu a nevyhnutná je drenážna vrstva na dne črepníka.

Zálievka
Zalievať treba odstátou alebo dažďovou vodou. Zálievka má byť pravidelná, avšak mierna, aby nedochádzalo k premokreniu, hrozilo by riziko zahnívania koreňov. Substrát sa medzi jednotlivými zálievkami necháva vyschnúť cca do hĺbky 2 cm.

Hnojenie
Od jari do jesene sa odporúča vyživovať rastlinu každých 14 dní štandardným tekutým hnojivom. Na začiatku vegetácie (marec) je vhodné hnojivo so zvýšeným obsahom dusíka na podporu rastu. Pred začiatkom kvitnutia (máj) sa pridáva viac fosforu a ku koncu vegetácie (september) sa má používať hnojivo so zvýšeným obsahom draslíka na dobré vyzretie hľúz.

Kvitnutie
Hlavné obdobie kvitnutia je jún až október, záleží aj od toho, kedy začnete hľuzu preberať zo zimného spánku.

Starostlivosť
Stonky aj listy begónií sú veľmi krehké a ľahko sa lámu, preto s nimi treba manipulovať opatrne. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporí tvorbu nových a predĺži tak kvitnutie.

Choroby a škodcovia

Begónie napádajú háďatká (na koreňoch) a roztoče. Z chorôb to býva múčnatka (biele múčnaté škvrny) alebo botrytída (pleseň šedá). Pleseň šedá sa objavuje vo vlhkom a zároveň chladnom prostredí. V takomto prostredí rastline často vädnú a hnednú listy, aj keď nie je napadnutá plesňou. Poškodené listy treba odstrániť a rastlinu premiestniť do teplejšieho prostredia. Pri hľuznatých begóniách listy neodtŕhajte nasilu, aby ste nepoškodili hľuzu.

Pri prílišnom premokrení substrátu v črepníku zvyknú korene zahnívať, trpia koreňovou hnilobou, rastlina vädne.

Ak sa listy zvinujú a na koncoch usychajú, príčinou môže byť veľmi teplé a suché stanovište, alebo zamokrená pôda.

Listy a stonky nekropte vodou, vystavili by ste ich riziku hubovitých chorôb.

Zazimovanie

Hľuzu aj s koreňmi pred zimou vyberte zo záhona v záhrade zo zeme, lebo nie je mrazuvzdorná. Očistite ju od prebytočného substrátu, prípadné výhonky skráťte na 5 cm a nechajte preschnúť. Zdravé a nepoškodené hľuzy begónií umiestnite do debničky so suchým a ľahkým substrátom. Debničku si označte menovkou a uložte na tmavé, chladné (nad 0°C) a vzdušné miesto s bežnou vlhkosťou. Počas uskladnenia raz za čas prekontrolujte, či ich nenapadla pleseň, alebo hniloba.