Gladiola, Mečík, (Gladiolus), (Kosatcovité – Iridaceae)
Charakteristika
Mečík je trváca bylina s cibuľovitou hľuzou čiastočne sploštenou. Stonku má vzpriamenú a nevetvenú dorastajúcu do výšky cca 1,1 m. Na jej konci sa tvoria veľké nápadné kvety rastúce súmerne v súkvetiach. Kvitnúť začínajú ako prvé spodné kvety a postupne zakvitnú aj tie vyššie. Podopreté sú listeňami. Listy sú dlhé úzke mečovité, podľa nich dostal mečík pomenovanie.
Pestovateľské odrody sa najčastejšie delia podľa veľkosti najspodnejšieho kvetu na miniatúrne, malokveté, strednokveté, veľkokveté a obrovské. Farba kvetov mečíkov býva rozmanitá, obsiahnuté sú pravdepodobne všetky farby a ich kombinácie.
Hľuzy mečíkov a výsadba
Ak kupujete hľuzy mečíkov na výsadbu, najkvalitnejšie sú 1 – 2 ročné, tie budú vytvárať najkrajšie kvety. Staršie hľuzy, 4 – 6 ročné, mávajú veľký priemer, zvrásnený povrch a sú veľmi ploché. Ich zdravotný stav je nespoľahlivý a môžu slabšie kvitnúť. Pri nákupe v obchode bývajú hľuzy ošetrené, takže s nimi už inak nemanipulujte.
Ak sa chystáte sadiť hľuzy mečíkov, ktoré ste mali zazimované, olúpte z nich vrchné šupiny a dajte na 30 minút namoriť proti strapke mečíkovej a hubovým chorobám, alternatívne ich na 3 hodiny vložte do ružového roztoku hypermangánu.
Na záhony sa sadia koncom apríla alebo v máji. Ak je chladno a veľmi vlhko, môžete vysádzať aj v júni. Pred výsadbou by mala byť teplota pôdy aspoň 10 °C. Hľuzy mečíkov ukladajte do hĺbky približne 10 – 15 cm, pričom väčšie hľuzy saďte hlbšie. Ak by ste ich zasadili plytko, hrozí vyvrátenie celej rastliny. V lete by taktiež mohli trpieť suchom v dôsledku nedostatku vlahy v povrchových vrstvách pôdy. Užitočné pomôcky a doplnky do vašej záhrady nájdete tu.
Pestovanie mečíkov
Umiestnenie
Vhodné je slnečné stanovište chránené pred vetrom. Ideálne je striedať miesto ich pestovania v 6-ročnom intervale.
Zemina
Mečíkom vyhovuje hlinito-piesočnatá pôda. Na pôdu nie sú náročné, treba im len zabezpečiť dobrú drenáž, lebo im nevyhovuje premokrenie, vtedy hrozia hubové choroby. Do jamky, kam ukladáte hľuzu, nasypte teda vrstvu štrkopiesku.
Kvitnutie
Mečíky kvitnú v júli a v auguste. Od vysadenia do kvitnutia prejde 60 až 110 dní, závisí to od konkrétnej odrody.
Starostlivosť po odkvitnutí
Po odkvitnutí zrežte stonku tesne pod posledným kvetom, aby vyzreli hľuzy a rastlina sa nevysiľovala tvorbou semien. Ak režete kvet do vázy, odrežte ho tak, aby ste nepoškodili najvyššie rastúce listy. Listy zostávajú na stonke, tiež majú vplyv na dobré vyzretie hľúz. Záhradné nožnice si vyberiete tu. Po odstránení kvetu nechajte rastlinám čas na dozretie hľúz minimálne mesiac až 6 týždňov.
Zálievka
Pravidelne zavlažujte, lebo rastliny vyžadujú výdatnú zálievku najmä v čase po výsadbe a v období tvorby kvetov. V júli a auguste už zalievajte menšími dávkami a radšej častejšie. V septembri už nepolievajte, iba ak by bolo extrémne sucho.
Hnojenie
Mečíky potrebujú dobrú a pravidelnú výživu, zvlášť pri hustejšej výsadbe. Používa sa NPK, alebo Cererit. Pozor, mečíky neznášajú priame hnojenie nerozloženým organickým hnojivom, ako je napr. kravský hnoj.
Zazimovanie a ochrana hľúz mečíkov
V októbri, skôr ako prídu prvé mrazy, vyberieme opatrne hľuzy zo zeme a nechajte ich obschnúť bez listov cca 10 dní v dobre vetranom priestore pri teplote cca 20 °C. Potom odstráňte zvyšky starých hľúz aj s koreňmi. Mladé hľuzy očistite od zeminy a suchých šupín a uložte do piesku alebo do debničky. Uskladňujte pri teplote medzi 2 °C – 10 °C. Najmenšie hľuzky sa volajú brut a z nich sa dá vypestovať nová kvitnúca rastlina asi za 3 roky.
Počas zimy hľuzy skontrolujte, či sa nescvrkávajú, čo by bol prejav septoriózy. Rovnako, ak by ste spozorovali škvrny alebo pleseň sivú, napadnuté hľuzy odstráňte. K predčasnému pučaniu môže dôjsť, ak hľuzy skladujete pri nesprávnej teplote a vlhkosti, preto miestnosť, kde skladujete hľuzy, občas prevetrajte. Pred sadením hľuzy ešte ošetríte podľa popisu v časti „Výsadba“.
Choroby a škodcovia mečíkov
Fuzáriová hniloba. Jej pôvodcom je Fusarium oxysporum, čo je hubová choroba škodiaca na mečíkoch, ale aj na narcisoch, ľaliách a šafránoch. Príznakmi sú zahnívanie koreňov alebo spodných častí hľúz. Aby sme zabránili šíreniu, skladujeme len zdravé hľuzy v chladnom a vzdušnom priestore. K prevencii patrí aj morenie výsadbového materiálu.
Botrytída (Botrytis gladiolorum) alebo srdiečková hniloba. Na listoch sa tvoria bledé škvrny, ktoré neskôr stmavnú. Na kvetoch sa objavujú sklovité škvrny a na hľuzách sú v oblasti vegetačného vrchola preliačeniny. Napadnuté hľuzy aj celé rastliny treba zlikvidovať.
Stromatinia gladioli (Sclerotinium) sa prejavuje v bazálnej časti listov mečíkov. Miesta okolo základov listov sú vpadnuté. Charakterisické sú sivé až biele škvrny, ktoré môžu byť pokryté čiernymi rozmnožovacími orgánmi. Napadnuté mečíky časom odumierajú, ale patogén ostáva v pôde niekoľko rokov.
Strapka mečíková (Taeniothrips simplex) je 1 – 2 mm hmyz, má krátke tykadlá a dva páry úzkych obrvených krídel. Škodí cicaním rastlinných štiav a prenáša niektoré virózy okrasných rastlín (podobne ako vošky). Tým, že je malá, je nenápadná. Jej prítomnosť sa prejaví drobnými striebristými škvrnami a čiernymi kvapkami trusu na listoch. Strapka mečíková poškodzuje hlavne kvetné puky, najvýraznejšie je to viditeľné u červenokvetých odrôd. Zvykne prezimovať na uskladnených hľuzách, ktoré pri teplote nad 10 °C môže poškodzovať aj v zime. Prevencia spočíva v správnom skladovaní (2° – 10 °C ) čistých a prebratých hľúz. Ochrana je morenie očistených a vysušených hľúz s odstránenými obalovými šupinami.
Pôvodné druhy mečíkov u nás
Medzi voľnerastúce mečíky u nás patrí Mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus) a Mečík močiarny (Gladiolus paluster Gaud). Obidva sú chránené druhy slovenskej flóry. Majú tmavoružové až ružovočervené kvety a vyhovuje im minerálne bohatšia, humózna pôda. Vyzerajú veľmi podobne, rozdiel je v počte kvetov, mečík močiarny máva len 3-4 kvety, zriedkakedy 5-6, kým mečík strechovitý ich máva približne raz toľko.
