Vres obyčajný, šedivník (Calluna vulgaris), (Ericaceae – vresovcovité), cz: Vřes obecný
Charakteristika
Vres je nízky vždyzelený poloker s rozkonárenou, v spodnej časti poliehavou, zakoreňujúcou stonkou a vystúpavými tenkými konárikmi. Dorásť môže až do výšky 50 cm. Drobné úzke šupinovité listy sú v štyroch radoch pritisnuté k rozkonárenej stonke a navzájom sa strechovito prekrývajú. Sú tmavozelené. Aj kvietky sú drobné a sú zoskupené v bohatých koncových klasoch pozdĺž takmer celej stonky. Majú ružovkastofialový kalich a ružovú, zriedka bielu korunu, kratšiu ako kalich. Plody sú tobolky.
Vres obyčajný je európsko – západosibírsky rastlinný druh. U nás rastie na kyslých piesočnatých a kremičitých lesných pôdach, horských lúkach a rašeliniskách. Tvorí celé súvislé porasty zvané vresoviská, najmä v oblasti Tatier alebo napríklad aj v českých Krkonošiach. Je ukazovateľom kyslej pôdy.
Rozmnožovanie
Vres si môžeme namnožiť tzv. potápaním na jar alebo pomocou odrezkov. Potápanie prevedieme nasledovne: Výhonky staršej rastliny opatrne ohneme a drevnatou časťou prichytíme k pôde napríklad drôtikom v tvare U. Prisypeme zeminou. Výhonok po niekoľkých týždňoch zakorení, potom ho oddelíme nožnicami od pôvodnej materskej dreviny a vysadíme na miesto určenia.
Na zakorenenie bylinných odrezkov je vhodný čas v júni a júli. 10 – 15 cm dlhý odrezok s odstránenými listami v spodnej časti namočíme do stimulátora zakoreňovania a zapichneme do vlhkého substrátu. Umiestnime na tienisté miesto a pre zvýšenie úspešnosti ich prikryjeme skleneným pohárom, ktorý občas odkryjeme, aby sme rastlinke dopriali viac vzduchu a zároveň ju aj zavlažíme. Rastlina by sa mala zakoreniť od 3 do 6 týždňov.
Ako pestovať vres
Umiestnenie
Vres sadíme na slnečné alebo polotienisté stanovište na tzv. vresoviská, čiže miesta s pôdou vhodnou pre kyslomilné porasty a spoločenstvá.
Zemina
Vyhovuje mu dobre priepustná zemina, piesočnatá, humózna rašelina alebo aj na živiny chudobná pôda s kyslou reakciou. (pH nižšie ako 5). Pôda nesmie byť vápenatá ani zamokrená. Nevhodnú pôdu treba pred výsadbou upraviť pridaním špeciálneho substrátu alebo ihličia. Vhodná zemina sa dá pripraviť aj zmiešaním záhradníckeho substrátu s rašelinou a pieskom. Rôzne druhy substrátov si vyberiete tu.
Zálievka
Vres potrebuje vlhkejšiu pôdu. Problém so zalievaním môže byť ten, že voda zo studne alebo z vodovodu zvykne byť vápenatá a to vres nemá rád. Odporúča sa preto pridať raz za mesiac do zálievky hnojivo na kyslomilné rastliny a to zabezpečí potrebnú výživu. Vhodné hnojivo nájdete tu. Dbať treba na to, aby neboli rastliny dlhodobo vystavené suchu ani premočeniu. Aby zemina okolo vresu nevysychala, môže sa vystlať mulčovacou kôrou alebo geotextíliou.
Kvitnutie
V prirodzenom prostredí kvitne od polovice júla do polovice októbra, rastlinky zakúpené v obchodoch kvitnú do neskorej jesene, prípadne až do zimy.
Starostlivosť
Po výsadbe (na jar alebo na jeseň) musíme rastliny pravidelne zavlažovať, aby dobre zakorenili. Prihnojovanie je vhodné až v druhom roku. Okolie vysadených rastlín namulčujeme drvenou kôrou a odstraňujeme burinu. Každoročne po odkvitnutí rastlinu striháme. V prvom roku po výsadbe je dobré vres chrániť pred mrazmi ihličnatými konármi, alebo vrstvou lístia. Skoro na jar prikrývku odstránime.
Strihanie
Vres obyčajný treba strihať na jar, najlepšie v marci, v čase keď už nemrzne. Kvitne na tohtoročných výhonkoch, podobne ako mnoho iných drevín, kvitnúcich v lete a na jeseň. Uskutočniť môžeme tzv. silný spätný rez všetkých konárov, čím docielime bohatší rast nových výhonkov aj bohaté kvitnutie. (Podobne ako pri vyšších drevinách, napr. budleja, drieň, bradavec). Vhodné záhradné nožnice na strihanie vetvičiek vresu môžete nájsť napríklad tu.
Ak si každoročne netrúfame na takýto silný rez, skracujeme rastlinu na jar aspoň o jednu tretinu a raz za 3 – 4 roky robíme zmladzovací rez.
Pestovateľské tipy a starostlivosť
Aby vresy pekne vynikli, vysádzame ich do skupín (5 až 10 rastlín), nie samostatne. Ostatné sprievodné rastliny vysádzame podľa potreby, môžeme aj jednotlivo. Pri výsadbe umiestnime horný okraj koreňového balu vresu niekoľko centimetrov hlbšie do zeme.
Pri pestovaní v nádobách vždy hrozí v zime riziko zamrznutia korienkov a tým uhynutia celých rastlín. Chránime ich buď obalom, alebo premiestnením niekde, kde nemrzne.
Kombinácia s inými kvitnúcimi rastlinami
Pestovať sa zvyknú v spoločnosti iných kyslomilných rastlín. Vhodný je brečtan alebo zimozeleň. Obľúbené je pestovanie v nádobách a košíkoch, kde spolu s inými rastlinami tvoria súčasť jesennej dekorácie. Zvyknú sa kombinovať so zakrpatenými ihličnanmi, s rôznymi druhmi tráv, okrasnou kapustou. Z typických jesenných kvetov sú vhodné astry alebo chryzantémy. Kvetináče aj všeličo iné si vyberiete tu.
Vo vresoviskách im robia spoločnosť azalky, hortenzie alebo rododendróny.
Liečivé účinky
Okrem pestovania na okrasu má vres obyčajný aj využitie v ľudovom liečiteľstve. Na liečebné účely sa zbierajú kvety (Flos callunae) alebo celá vňať. Kvety sa zbierajú ručným zdrhnutím (stiahnu sa z konárika), vňať sa kosí na začiatku kvitnutia. Najviac účinných látok obsahujú konáriky zbierané v lete, na jeseň ich obsah klesá. Materiál sa nechá ľahko presušiť rozprestretý na lieskach na tienistom a vetranom mieste alebo v sušiarni pri teplotách do 60 °C. Drogu treba uschovávať na suchom a tmavom mieste.
Obsahuje flavonoidy kvercitrín a miricitrín, alkaloid erikodín, glukozid arbutín, triesloviny, kyselinu kremičitú, horčiny a soli draslíka. Pôsobí protizápalovo (predovšetkým na močové cesty), močopudne a upokojujúco.
Vres obyčajný sa používa v kombinácii s inými drogami pri ťažkostiach močového ústrojenstva. Osvedčuje sa aj pri chorobách obličiek a pri zväčšení prostaty. Z malej lyžičky drogy a dvoch šálok vody sa pripravuje čaj, z ktorého sa pije dva až trikrát denne polovica šálky.
